Boris Kollár je ochotný pre kolúznu väzbu porušiť koaličnú zmluvu

Smer-SD má podozrenia, že väzbu zneužívajú na mučenie ľudí. Predseda Sme rodina nechce predlžovať núdzový stav, ani Smer-SD opatrenie nepodporí.

Na margo úpravy kolúznej väzby Kollár nepriamo priznal, že je ochotný porušiť aj koaličnú zmluvu. Prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby našiel kompromis na zmenách s ministerkou spravodlivosti.

Predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár nie je za to, aby sa núdzový stav na Slovensku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu predlžoval. Nevylúčil však, že ho kolegovia presvedčia o opaku. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Podľa podpredsedu Národnej rady (NR) SR a zároveň podpredsedu strany Smer-SD Juraja Blanára opätovné predĺženie núdzového stavu táto strana nepodporí.

Zaberú len pádne argumenty

“Možno ma argumentmi presvedčia kolegovia a za to zahlasujem, ale dnes som nastavený tak, že by sme to nemali ďalej posúvať,” skonštatoval Kollár. Zdôraznil, že ho presvedčia len pádne argumenty, spoločnosť by už však podľa neho nemala byť znova núdzovým stavom traumatizovaná. Poukázal na uvoľňovanie ďalších opatrení, pripomína aj práva a slobody ľudí.

Predĺženie núdzového stavu nepodporí ani Smer-SD

Predĺženie núdzového stavu nie je ochotný podporiť ani opozičný Smer-SD. “Nepodporíme tento zákon, nepodporíme predĺženie núdzového stavu. Myslíme si, že sme už dávno mohli urobiť úpravu toho, čo dnes hovoria, že sa dá urobiť iným zákonom,” vyhlásil Blanár.

Ilustrácia: JUraj Blanár, podpredseda strany Smer-SD. Foto: TASR

Na margo úpravy kolúznej väzby Kollár nepriamo priznal, že je ochotný porušiť aj koaličnú zmluvu. Prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby našiel kompromis na zmenách s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí), ktorá pripravila vlastnú novelu. “Budem robiť všetko pre to, aby som našiel spoločnú reč s ministerkou. Keď sa mi to nepodarí, pôjdem natvrdo s vlastným návrhom,” zdôraznil Kollár. Zo svojich požiadaviek je ochotný ustúpiť, ak z nich poľaví aj šéfka rezortu spravodlivosti.

Smer-SD má podozrenia, že väzbu zneužívajú na mučenie ľudí

Úpravu kolúznej väzby žiada aj opozícia. Podľa Blanára sú indície a vážne podozrenia o tom, že je táto väzba zneužívaná na mučenie ľudí. Argumentuje napríklad viacerými prípadmi úmrtia. “Máme dôvod domnievať sa, že je to zneužívané. Sú indície, ktoré tomu nasvedčujú,” povedal.

Ilustračné foto: cela kolúznej väzby

Pripomenul, že kým nie sú ľudia odsúdení, platí stále prezumpcia neviny a na ľudí sa stále treba pozerať ako na ľudí. Obaja odmietli, že návrh na skrátenie kolúznej väzby súvisí s ich nominantmi, ktorí sa v nej nachádzajú.

Staronové programové vyhlásenie vlády

Na margo programového vyhlásenia vlády (PVV) Kollár uviedol, že sa o tom budú na budúci týždeň baviť na klube. Poukázal na to, že mnohé veci z dokumentu vypadli, prípadne sa začína veľmi veľa vecí bez predchádzajúceho prerokovania dopĺňať. “Myslím si, že pôjdeme v pôvodnom PVV, len dáme preč veci, ktoré sa splnili,” povedal Kollár. Smer-SD bude na schôdzi parlamentu klásť otázky súvisiace s novým koronavírusom.

-RED1-

Informačný servis k téme kolúznej väzby

K citlivej a sledovanej téme sme vybrali z odborného právneho stanoviska advokátskerj kancelárie Hronček & Partners z ich webového sídla. Obsahuje aj postoj stavovskej komory advokátov a tiež nález českého Ústavného súdu k danej veci. Ministerka Mária Kolíková (Za ľudí) striktne trvá na čo najdlhšej kolúznej väzbe. Na ilustráciu, v Rakúseku trvá najdlhšie dva mesiace, v Česku tri. Kolíková po tlaku navrhuje jej úpravu na päť mesiacov.

Problematika využívania inštitútu kolúznej väzby v slovenských podmienkach

V praxi sa preto medzi odborníkmi čoraz častejšie kladie otázka, čí sú aktuálne podmienky kolúznej väzby nastavené dostatočne primerane a správne, a či by nebolo vhodné pristúpiť k zmene právnej úpravy, ktorá by nastavila podmienky využívania inštitútu kolúznej väzby striktnejšie a dôraznejšie, a to tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu a ukladaniu v prípadoch, kedy existujú dôvodné pochybnosti, či sú podmienky na väzobne stíhanie obvinenej osoby skutočne naplnené.

Súčasná právna úprava stanovuje základnú lehotu väzby na 7 mesiacov, pričom maximálna lehota väzby sa následne odlišuje v závislosti od toho, či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin. Trestný poriadok súčasne nerozlišuje dĺžku väzby v závislosti od toho, či ide o útekovú, kolúznu alebo preventívnu väzbu, čo sa môže javiť ako problémové, vzhľadom k tomu, že väzba má trvať len nevyhnutný (primeraný) čas. V slovenských podmienkach sa pritom nezriedka stáva, že kolúzna väzba trvá aj 12 mesiacov, a to napriek tomu, že v rámci prípravného konania už boli vypočuté všetky osoby, voči ktorým hrozilo kolúzne správanie obvineného. Súdy spravidla zamietnu žiadosti obvinených o prepustenie z väzby z dôvodu, že títo svedkovia budú ďalej vypovedať na hlavnom pojednávaní, a teda hrozba ich ovplyvňovania stále trvá. Takéto konanie však naznačuje tzv. obligatórnu (povinnú) väzbu, ktorá je však nežiadúcim javom.

Český Ústavný súd ku kolúznej väzbe – nález

V súvislosti s požiadavkou striktnejšieho nastavenia podmienok využívania inštitútu kolúznej väzby možno spomenúť aj nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 240/1997, pričom práve česká právna úprava týkajúca sa kolúznej väzby upravuje podmienky jej využívania omnoho striktnejšie než je to v medziach slovenského právneho poriadku. Ústavný súd ČR v predmetnom náleze konštatoval, cit.: „znenie ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. vedie časť orgánov činných v trestnom konaní (ale aj súdy) k výkladu, že ak je obvinený v kolúznej väzbe a je obava, že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, nie je možné (za takejto situácie) prepustiť obvineného z väzby skôr, než bude vec prejednaná pred súdom, nie teda skôr, napríklad v priebehu prípravného konania. Takýto postup však podľa presvedčenia ústavného súdu je nesprávny. Väzba je v každom trestnom konaní skutočne a len výnimočným opatrením a to iba vtedy, pokiaľ rovnakého účelu nemožno dosiahnuť inak. Ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné chápať ako mechanický pokyn pre obligatórne trvanie kolúznej väzby, do ktorej bol obvinený vzatý v prípravnom konaní, a to až do doby, než budú súdom vypočutí všetci svedkovia, prípadne spoluobvinení. 

Kolúzna väzba tak smie trvať aj v prípravnom konaní iba nevyhnutnú dobu. Preto tiež dôvody väzby vo vzťahu k výpovediam svedkov alebo spoluobvinených môžu skončiť už v prípravnom konaní“.

Ozvala sa aj Slovenská advokátska komora

V tejto súvislosti poskytla nedávno svoje stanovisko aj Slovenská advokátska komora (SAK), ktorá zaslala list priamo ministerke spravodlivosti SR Márií Kolíkovej, v rámci ktorého poukázala na viaceré nedostatky využívania kolúznej väzby v podmienkach Slovenskej republiky z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy. SAK vo svojom liste apelovala okrem iného aj na to, aby kolúzne väzobné stíhanie nebolo nadmerne využívané, pričom za týmto účelom navrhla upresniť dôvody kolúznej väzby. V súčasnosti platí, že kolúzna väzba prichádza do úvahy vtedy, keď existuje dôvodná pochybnosť, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov resp. iné zúčastnené osoby, pričom takáto právna úprava nijakým spôsobom nezohľadňuje napríklad to, či svedok, voči ktorému hrozí kolúzne správanie obvineného už vypovedal, alebo či znalec už predložil svoj znalecký posudok.

SAK: Len v dôvodnej hrozbe

Návrh predostretý zo strany SAK obsahuje navrhované zmeny Trestného poriadku v  zmysle, že kolúzna väzba by pripadala do úvahy len v prípade existencie dôvodnej hrozby pôsobenia obvineného na doposiaľ nevypočutých svedkov, znalcov, a podobne. V prípade, že by osoba, voči ktorej hrozí kolúzne správanie už vypočutá bola, dôvod kolúznej väzby by odpadol a o kolúznej väzbe by nebolo možné kladne rozhodnúť. Prokurátor by v takomto prípade mal vo svojom návrhu na vzatie obvineného do väzby špecifikovať tie osoby, voči ktorým hrozí kolúzne správanie obvineného, resp. uviesť konkrétne okolnosti predstavujúce obavu z marenia vyšetrovania. V prípade, ak by novela vstúpila do platnosti, podmienky väzobného dôvodu by primerane zodpovedali českej právnej úprave, z ktorej explicitne vyplývaobava z ovplyvňovania „doteraz nevypočutých svedkov“ ako základný dôvod kolúznej väzby.